Niektoré rána sú jednoducho na nezaplatenie. Prídu ako facka. To čo však zanechajú, sa javí nie ako opuch líca ale ako fraktúra čeľustnej kosti, ktorá bolí ako zrážka so stĺpom, ktorý naberiete potom ako sa valíte na lyžiach plnou rýchlosťou zo svahu o ktorom ste si mysleli že ho poznáte ako dlaň. A tak dnes ráno ako som sa vracala domov a prosila sily ubytované tam hore nech mi to nerobia, a nech ma čokoľvek alebo ktokoľvek sprosti stretnutia s ním, som vrámci svojej naivnej existencie dúfala že zúfala prosba bude vyslyšaná. Čo však chcú obyčajné stvory to bohov nezaujíma. A tak ako keby mi ten mráz nestačil na prekrvenie vnútrolebečného priestoru, sa vnukla do toho zhmotnená debilita v tej najživšej forme, ktorá pôsobila na moju nervovú sústavu účinnejšie ako ginko, tebokan, tannakan alebo iný preparát pre dôchodcov. Keď som ju zbadala alebo skôr ako sa mi tak obidvaja mihli pred mojou ľudskou schránkou, ktorú to mužské indivíduum do nedávna ešte smelo objímať, sa vyrútili z jeho domu ako keby ten ťažký rozchod po toľkých rokov ani nebol. Ako keby sa nekonali ani tie dva roky, čo som sa od neho nechávala vodiť za nos. Som po tomto ráne skonštatovala že som jednoducho to najprimitívnejšie zdegenerované húsa v celom okolí. Neviem čo robiť skôr, či skákať tri metre dvadsať, že nemám dôvod sa naňho ani len pozrieť alebo si mám hlavu prudko trieskať o tupý predmet nech počujem ako to pri každom údere zaduní, aby som sa skutočne presvedčila že to čo robil zo mňa posledné mesiace bolo oprávnene. Netuším čo vlastne chcem, aby si mi nato povedal. Čo chcem od teba počuť. Ale nech je to niečo prudko realisticko-pozitívne ale zas nie nič čo by spôsobilo že by som sa cítila ešte horšie. Nalož mi tak za pol chlapa, tak aby som uniesla zjesť to čo som si navarila. S pozdravom tvoja Sklamaná s S ako Stupidná, Seba-deštruktívna Stvora.
Stálo v poslednom maily, ktorý som dostal od Sklamanej.